Jedinečný Betlehém v životnej veľkosti

Betlehem vyniká svojou prirodzenosťou, jemnou modeláciou a harmonickým celkom, ktorý pôsobí živo a autenticky. Ústredná Svätá rodina je vytvorená s dôrazom na výraz tváre, pokoj a duchovnú nežnosť.

Každá postava nesie vlastnú emóciu a charakter – pastieri, králi, zvieratá aj sprievodné postavy sú vyrezané tak, aby do scény vniesli pohyb, príbeh a život.

V dreve sú viditeľné jemné štruktúry, drobné rezbárske záseky a prirodzené línie, ktoré dielo napĺňajú teplom a ručnou ušľachtilosťou.

Dvaja sluhovia nesú svojho kráľa, pričom im cestu ukazuje muž kráčajúci pred nimi. Neďaleko stojí pastier – na krku nesie ovečku a pri jeho nohách kráča ďalšia, verne pritisnutá k svojmu pastierovi. Vedľa nich hrá fujarista, ktorého hudba akoby sprevádzala celú výpravu.

V scéne nechýba ani král zosadajúci z ťavy, ďalší kráľ prichádza spolu s chlapčekom, ktorý nesie dar. Betlehemský chlapec s vedrom v ruke a džbanom na hlave dodáva výjavu ľudskosť a každodennosť.

Nad všetkými sa vznáša anjel, zatiaľ čo Jozef a Mária sú vyrezaní v jednom spoločnom kmeni, pri ktorom spočíva malý Ježiško. Celý výjav korunuje žiariaca kométa. Súčasťou betlehemu aj ležiaci somárik, ktorý dotvorí pokojnú atmosféru tradičnej jasličkovej scény.

Toto jedinečné dielo vyrezané v životnej veľkosti z kvalitného dubového dreva si vyžiadalo viac ako tisíc hodín práce. Pre viac informácii nás neváhajte kontatovať

:

„Kráčali sme za hviezdou“

Niesli sme kráľa. Na nosidlách, po horúcom piesku a kamenistých cestách. Kráľa, ktorý sa rozhodol vydať za hviezdou – nie hocijakou, táto žiarila inak, ticho a mocne, akoby nás volala.

Cestou sme stretávali čudných ľudí. Pastierov, ktorí tvrdili, že ich v noci zobudil anjel a povedal im, že sa narodilo Dieťa. Dievča s ovečkou, chlapec s flautou, čo hral len jednu melódiu – tú, ktorú počul vo sne. Nevedeli, kam idú, a predsa kráčali správne.

Dedinčan, starý muž, nám ukázal smer. „Tadiaľ,“ povedal a usmial sa, akoby to hovoril každý deň. Nepýtal sa, kto sme. Len vedel, že tam vpredu je niečo, čo stojí za všetky kroky.

K nám sa pridali hudobníci, remeselníci, deti – každý niesol niečo: pieseň, chlieb, alebo len srdce plné očakávania.

A hviezda nás doviedla nie k palácu, ale k maštali. Tam, medzi slamou, ležalo Dieťa. Jeho matka sa usmiala, otec mlčal, a my všetci… sme pokľakli. Aj kráľ, ktorého sme niesli.

A v tej chvíli som pochopil, že to Dieťa nie je obyčajné. Bez koruny, bez vojska, a predsa Kráľ. Skutočný. Pre každého – bohatého aj chudobného, veľkého aj malého.

A odvtedy, keď zavriem oči, nevidím len cestu, ktorou sme prišli. Vidím, kam nás viedla.